Název:	Výskumný pracovník chytený informovaným súhlasom
Další názvy:	Researcher caught by informed consent
Autoři:	Semanová, Radoslava
Citace zdrojového dokumentu:	Memo: časopis pro orální historii. 2020, roč. 10, č. 1, s. 27-46.
Datum vydání:	2020
Nakladatel:	viaCentrum
Typ dokumentu:	článek article
URI:	http://www.sohi.maweb.eu/wp-content/uploads/2020/11/Memo_2020_final1.pdf http://hdl.handle.net/11025/42121
ISSN:	1804-753X (print) 1804-7548 (online)
Klíčová slova:	etika výzkumu;GDPR;informovaný souhlas;kvalitativní výzkum
Klíčová slova v dalším jazyce:	ethics of research;GDPR;informed consent;qualitative research
Abstrakt v dalším jazyce:	Nedávno boli sprísnené podmienky získavania osobných údajov. V tejto chvíli je už potrebné mať osobné údaje napísané a podpísané na papieri – formulári informovaného súhlasu. Lenže, ako je to pri výskume, ktorý začal s „iba“ hlasovým záznamom súhlasu s poskytnutím a spracovaním rozhovoru. Je etické žiadať od respondenta, na už odsúhlasený (hlasovým záznamom) rozhovor ešte súhlas potvrdený podpisom? Z tohto problému plynú nemalé komplikácie nielen pre výskumníka a jeho informátorov, ale i pre samotný prebiehajúci výskum. Druhá časť problému je otázka, ako správne zaznamenávať mená informátorov. Prečo by mal výskumník v teréne vyžadovať informácie, ktoré nepotrebuje priamo k svojmu výskumu? Mnohí trampi čelili za socializmu rôznym druhom šikany neraz spojenej aj s občianskym menom, keď sa štátne zložky snažili zistiť občianske mená iných trampov. Dodnes preto pristupujú k uvedeniu mena a podpisom veľmi opatrne. Aj z tohto dôvodu som pôvodne zvolila „len“ nahrávaný informovaný súhlas. Vo svojom príspevku sa hlbšie zamyslím nad charaktermi a princípmi informovaných súhlasov. Ako ovplyvňujú štandardy GDPR, ktoré chránia poskytovateľov údajov a problematiku prenosu zákonov navrhnutých na komerčné účely do etnografického výskumu a rozhovorov môj výskum? Uvažujem aj nad normami a zákonmi ktoré chránia mňa ako výskumníčku. The conditions for obtaining informed consent have recently been made more restrictive. At the moment, it is necessary to have personal information written and signed on a paper, called The Informed Consent Form. However, what should be done in the case, when I started research with “only” voice‑recorded consent that allows me to provide and process the interview? Is it ethical to ask a respondent to sign the Informed Consent Form, even though s/he has already given a voice‑recorded consent? There are considerable complications not only for the researcher and his respondents/partners in the research but also for the ongoing research itself. The second part of the problem is the question of how to properly record the names of the whistleblowers. In many interviews, I did not ask respondents for 28 MEMO 2020/1 their full names. It was not necessary. Under the communist regime (1948-1989) in Czechoslovakia, many tramps (members of a movement called “tramping”) faced various kinds of harassment. These harassments were often associated with civilian names, as the state agencies tried to identify civilian names of other tramps. Many people are still very cautious about stating their names and giving signatures, even today. For this reason, I initially chose to ask “only” for voice‑recorded consents. In my contribution, I think more deeply about the nature and principles of an informed consent. How do the GDPR standards, that protect data providers and problems of transferring laws designed for commercial purposes into ethnographic research and interviewing, effect my research? I also think about the standards and laws that protect me as a researcher.
Práva:	© viaCentrum
Vyskytuje se v kolekcích:	Roč. 10, č.1 (2020) Roč. 10, č. 1 (2020)

Všechny záznamy v DSpace jsou chráněny autorskými právy, všechna práva vyhrazena.